„Malokarpatské“ ciele sme začali plniť tými, ktoré sú (k) nám najbližšie. Voľba bola jasná – Pajštún. Keďže neďaleko tejto zrúcaniny sa nachádza aj ďalší z našich cieľov – Dračí hrádok, zdolanie dvoch cieľov sme spojili do jedného výletu.
Borinka
Naša malokarpatská skupina si dala svoje prvé výletné stretnutie v sobotné ráno o 9.00 h v centre Stupavy. O 9.11 h nám z námestia odchádzal autobus do Borinky. Autobusom sme sa odviezli až na konečnú. Nevystúpili sme v centre Borinky (chceli sme sa vyhnúť notoricky známej ceste, síce krátkej, ale o to prudšej, na Pajštún) a nechali sme sa odviesť trocha ďalej.
Dračí hrádok
Ihneď po vystúpení z autobusu sme sa pustili do zdolávania nášho prvého cieľa. Od autobusovej zastávky sme asfaltovou cestou smerom na Medené hámre začali stúpať až na koniec Bornky. Za dedinou sme ešte chvíľu išli po asfaltke, no akoby znenazdajky sa napravo objavila lesná cesta do kopca. Objavilo sa aj žlté turistické značenie. Bolo jasné, že tento prudký zvrat nás doviedol na správnu cestu.
Začali sme stúpať. Kopec bol pomerne prudký, no našťastie nie veľmi dlhý. Bez problémov ho zvládli nielen deti, ale aj rodičia, ktorí svoje deti niesli na chrbte 🙂 a o pár minút sme už stáli pri rozcestníku pri Dračom hrádku. Takže šup-šup zdolať úplne prvý cieľ.
Opustili sme našu turistickú trasu a cestičkou doprava sme sa dostali k maličkej kope kameňov, ktorá sa hrdí názvom „Dračí hrádok“. Dali sme jedno povinné dôkazové foto, vrátili sme sa k rozcestníku a pokračovali sme ďalej žltou turistickou cestou na Pajštún.
Pajštún
Boli hore na hrebeni. Ďalšia cesta bola jednoduchá a veľmi príjemná. Napriek tomu, že vonku bola zima, výlet sme si užívali aj bez snehu. Snehová pokrývka by ho určite urobila atraktívnejší, ale les je les a má svoje čaro v akomkoľvek období. Potrebnú energiu nám dodal, aj keď listy boli už len na zemi a aj to úplne zoschnuté 🙂
Miernym stúpaním sme sa cca za polhodinku dostali na Kozlisko. Tu sme si mohli vybrať, či ďalej pokračujeme po žltej ceste alebo po červenej. Obidve trasy išli rovnako, tak sme ďalej pokračovali po žltej a zároveň aj po červenej. Po ďalšej necelej polhodinke sme cez stromy zbadali náš druhý cieľ – hrad Pajštún.
Popod samotnú zrúcaninu sme sa z tejto strany dostali klesaním. Na samotný hrad sme vystúpili pomerne čerství. Bol tam neuveriteľný pretlak ľudí: niektorí opekali, niektorí sa iba kochali výhľadmi, niektorí sa snažili zistiť niečo z histórie hradu…
Na hrade
Hore veľmi fúkalo, takže sme sa veľa nezdržiavali. Pokochali sme sa výhľadom, deti vyliezli na svoj obľúbený strom, za skalnou stenou sme sa trocha poslinili chlebíkmi a radšej sme pokračovali v ceste cez les. Notoricky známym stupákom sme zišli dole a na križovatke pod kopcom sme zabočili v pravo, smerom na Stupavu. Lesným chodníkom kopírujúcim kopec, na ktorom stojí Pajštún, sme prešli k stupavskej obore, okolo kameňolomu až do Stupavy. Cez „nekonečný“ stupavský park sme sa dostali až k futbalovému ihrisku, za ktorým začínal park stupavského kaštieľa. Prešli sme aj cez ten a zrazu sme stáli pri našom aute zaparkovanom za kostolom na námestí, odkiaľ nás ráno zobral autobus do Borinky.
Záverečné hodnotenie
Malé Karpaty ponúkajú množstvo turistických trás. My sme začali jednoduchým okruhom spájajúcim dve malokarpatské zrúcaniny – Pajštún a Dračí hrádok. Bol to veľmi príjemný výlet na úvod našej malokarpatskej výzvy, ktorý bez problémov zvládli všetci účastníci.
