Veľa zdravia, šťastia, …
Všetci to počúvame pri každom jubileu. Narodí sa dieťa, prajeme mu zdravie, niekto oslavuje, prajeme mu to isté. Vždy si pritom pripíjame alkoholom. Potom nasadíme obžerstvo, ideálne kačica, steak, opekačka, ale hlavne natlačíme niečo sladké. Torty, zákusky, sladké ale veľa, veľa. Veď zdravie a šťastie.
Ak sa dnes spýtam ľudí, čo je pre nich najdôležitejšie, často mi začnú spomínať istoty, kariéru, prachy, autá, majetky, cestovanie, partnera, niečo dokázať, zmeniť svet, … Keď sa spýtam na osobný život, relax, nikto nemá čas. Keď sa spýtam na preventívnu lekársku prehliadku, opäť nikto nemá čas. Všetci niečo budujú, hromadia, naháňajú, stresujú. Doba je čoraz rýchlejšia a my chceme byť in, tak ideme s ňou. Na osobný život nám čas neostáva. Naozaj?
Pritom sme schopní hodiny tupo hľadieť do telky, presedieť život nad facebookom. Resetujeme sa pri poháriku, šopingujeme v nákupných centrách, upracúvame sa do nemoty. Robíme 10, 12 hodín denne. Soboty, nedele. Veď musíme dokázať, že sme lepší, jedinečnejší, výkonnejší, schopnejší, nenahraditeľní.
Čo sa to s nami deje, že sme prajní a presne vieme čo je správne, pokiaľ ide o iných, ale pritom si nevážime vlastné zdravie? Denne si ubližujeme. Kvôli kariére, módnym trendom, pozícii, majetku a peniazom sme schopní akceptovať stratu osobnej integrity a nekonečný stres. Žijeme v práci, v nákupných centrách, v krčmách, pred monitormi. Žijeme šialene nezdravo. Nulový pohyb, nulový relax, nadváha, ktorú už akceptujeme ako životný štandard. Nehýbeme sa. Prekrmujeme sa cukrami, polotovarmi, mastným, fast foodom, aj keď vieme, že nám to škodí. Potom sa zas hecujeme a drasticky dietujeme. Fajčíme, pijeme, drogujeme sa.
Naháňame sa, pritom práve zdravie, ktoré si takto ničíme, si len ťažko za peniaze, majetky a kariéru kúpime.
Poznáte ten aforizmus? „Makaj, zarábaj, nech máš dosť. Tvoj kardio chirurg potrebuje nové BMW.“
Lenivosť, kariéra, ľahostajnosť k sebe i druhým, hromadenie a módne trendy. Ovládli nás konzumné trendy.
Všetko, len nie zdravý rozum. Prečo to robíme? A je to hodné trvalej straty zdravia? Vedome a pomaly zabíjame samých seba a ešte si z toho robíme prdel. Nás sa to predsa netýka. Chorí sú tí druhí. Zatiaľ. Nevážime si to najcennejšie. To, čo si nemôžme kúpiť, a pritom to každému druhému prajeme.
Určite je lepšie byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý.
Je fajn gaučovať. Je fajn byť v eufórii z opojenia a z drog. Keď sa spýtate zdravého človeka, čo by ho urobilo šťastným, v jeho odpovedi je veľa nepotrebných vecí. No keď túto istú otázku položíte chorému človeku, jeho odpoveď bude určite: Chcem byť zdravý.
Jaká postel je nejdražší na světě? Nemocniční postel. Došel jsem až na vrchol úspěchu ve světě byznysu. V očích druhých je můj život nejspíš ztělesněním úspěchu. Nicméně mimo práce mám jen málo radosti. Na konci je bohatství jen aspektem života, kterému jsem přivykl. Když teď ležím na nemocniční posteli a promítám si celý svůj život, uvědomil jsem si, že všechno to uznání a bohatství, na kterém jsem si tolik zakládal, zbledlo a ztratilo význam tváří v tvář blížící se smrti. Ve tmě se dívám na zelená světla strojů, které mě udržují při životě a slyším jejich mechanické bzučení. – Steve Jobs
Robíte dosť pre svoje zdravie?
