S deťmi a rodinou objavujeme Slovensko. Toto leto sme sa rozhodli ukázať naším deťom ďalší kus našej krásnej krajiny, tentokrát trochu vzdialenejší od nás (od Bratislavy) – Slovenský raj.
Podarilo sa nám nájsť fantastické ubytovanie neďaleko Spišskej Novej Vsi – v obci Hnilčík. Penzión Banská klopačka sa nachádza v zrekonštruovanej historickej budove z roku 1873 a už samotný pobyt v ňom je zážitkom. Jeho majitelia však boli tak ústretoví a neočakávali, že na penzióne strávime celé dni a ako ozajstní znalci tohto kraja nám na každý deň vymysleli plán výletu. S ohľadom na skutočnosť, že výlety sme chceli absolvovať aj s dvoma deťmi, vždy pre nás pripravili taký plán, aby sme videli krásu Slovenského raja v čo najväčšom rozsahu, ale zároveň aby túry boli zvládnuteľné aj deťmi.
Takže takto sme spoznávali Slovenský raj počas troch dní:
Zejmarská roklina a Palcmanská Maša
Hneď v prvý deň sme sa rozhodli splniť jeden z tohtoročných cieľov výzvy 7 kopcov 3 jazerá nachádzajúci sa na území Slovenského raja – vybrali sme sa k vodnej nádrži Palcmanská Maša. Kúpanie v nej však malo byť až za odmenu…… 🙂
Ráno sme vyrazili z Hnilčíka smerom na Rožňavu cez Mlynky až do Dediniek, časť Biele vody. Tam sme zaparkovali auto v blízkosti reedukačného zariadenia. Aj keď tu nebolo označené parkovisko, áut tu bolo neúrekom, keďže práve tu bol jeden z oficiálnych vstupov do Slovenského raja. Pani v búdke od nás vybrala vstupné a zároveň nám dala skvelý tip, ako sa vrátiť k autu, keď sa budeme vracať od Maše……
Zejmarská roklina
Vstúpili sme do lesa. Kráčali sme po modrej turistickej značke popri potoku. Hneď po pár metroch sa začalo mierne stúpanie a prišli aj prvé stupačky. Postupne terén začal byť náročnejší, potok vytvoril sústavu väčších aj menších vodopádov a popri nich nás čakali rebríky, či ďalšie stupačky, Po rebríku sme vystúpili aj popri najvyššom vodopáde v tejto rokline – popri Nálepkovom vodopáde. Rebríky boli občas šmykľavé, takže pri ich zdolávaní bolo nevyhnutné byť opatrný, ale bez problémov ich napokon všetky zvládli aj deti. Keďže naše deti dovtedy nepoznali takúto formu turistiky, zdolávania Zejmarskej rokliny bolo pre nich veľmi atraktívne a ani nevedeli ako a Zejmarská roklina bola zdolaná. 🙂
Ešte kúsok sme prešli lesným chodníkom, stromy sa rozostúpili a my sme vstúpili na obrovskú lúku – planinu Geravy. Tu sme si mohli oddýchnuť. V bufete nám načapovali kofolu, ale pripravili aj niečo pod zub. Deti obdivovali zvieratká – kone, zajace, pštrosa a do sýta sa vyskákali na trampolíne.
Z Geráv sa dalo pokračovať ešte mnohými cestami, my sme však už mali jasnú predstavu, kam ďalej. No predsa na Mašu! Dole sme začali schádzať po zelenej turistickej značke smerom na Dedinky. Chodník viedol v zásade po celý čas popri starej lanovke. Asi na dvoch miestach bol terén trochu exponovaný, ale inak úplne v pohode sme sa dostali až do dediny. Prešli sme popri niekoľkých domoch a otvoril sa nám ďalší úchvatný pohľad, tentokrát priamo na Palcmanskú Mašu.
Palcmanská Maša
V horúčave, ktorá v tento deň vládla, nám veľmi dobre padlo posedenie pri ďalšej kofole na niektorej z viacerých terás. Keďže Palcmanská Maša patrí medzi najchladnejšie nádrže na Slovensku, kúpanie sme síce zavrhli, ale rozhodli sme sa prenajať si čln. Bol to super nápad, pretože Palcmanská Maša nie je len tá „obrovská mláka“, ktorú človek zbadá na prvý pohľad, ale jej súčasťou je aj „kaňon“ rieky Hnilec. Riečkou by sa dalo dostať až k osade Stratenská Píla. My sme však podplávali iba dva železničné mosty a museli sme sa vrátiť (čln sme mali prenajatý iba na hodinu). Aj keď sme sa nedoplavili až na koniec, táto malá vsuvka k turistike nás príjemne osviežila.
Po vystúpení z člnu sme ďalej pokračovali v našej ceste. Po asfaltke sme prešli až k Hotelu Priehrada, za ktorým začínal turistický chodník značený červenou farbou. Týmto sme vystúpili na kopec nad Palcmanskou Mašou, ešte raz sme sa zahľadeli na najväčšiu vodnú plochu na území Slovenského raja a postupne sme začali zostupovať na Biele vody. O cca 20 minút sme boli pri našom aute. Za sebou sme mali krásny deň strávený v lone nádhernej slovenskej prírody. Táto túra deti vonkoncom neodrovnala, takže sme mohli začať spriadať plány na ďalší deň v Slovenskom raji. 🙂
Záverečné zhodnotenie:
Zejmarská roklina patrí k najmenším roklinám v Slovenskom raji. Je úplne ideálna na to, aby si rodičia práve tu otestovali, či sa s deťmi možno vydať aj na tie ťažšie. Napriek tomu, že roklina je relatívne malá a výstup na Geravy netrval ani hodinu, nič to neuberá na jej kráse a určite patrí k tým, ako sa vyjadril náš „domáci“ a strojca tohto výletu, najromantickejším.
