Najlepšie akcie sú zväčša tie neplánované. A nám sa to tento májový víkend výrazne potvrdilo.
Na rozhľadňu Kukľa
Unavení po celom týždni sme plánovali iba nejakú nenáročnú prechádzku lesom. Vybrali sme si rozhľadňu Kukla.
Na internete som vyhľadala popis cesty a odporúčania, ako si tento výlet, čo najviac vychutnať a užiť. Takže podľa rady uja googla sme auto nezaparkovali na hlavnom parkovisku pri Zochovej chate, ale pokračovali sme ďalej a auto sme podľa odporúčania zaparkovali až vyššie na pravej strane v lesíku. Už tam bolo niekoľko áut, takže sme boli presvedčení, že toto je to správne parkovisko.
Ďalej sme sa už vybrali peši, tak ako bolo odporučené, po modrej turistickej značke. Nevadilo nám, že nikde sme nevideli rozcestník, podstatné bolo, že sme videli modrú značku a po tej sme mali ísť. Modrá značka nás viedla stále po asfaltovej ceste. A my sme len kráčali mierne dole, mierne hore, viac menej stále po rovine.
Cca po hodine chôdze nám bolo jasné, že táto cesta nás na Kuklu nedovedie. Ale keďže modrá značka stále pokračovala ďalej, pokračovali sme aj my s tým, že niekam nás snáď len dovedie. A naozaj, o chvíľu sme boli pri rozcestníku, ktorý hlásil, že sme na mieste s názvom Hubalová. Po Kukle, samozrejme, ani chýru ani slychu. Ďalej sme si však mohli vybrať z dvoch ciest. Pokračovať po modrej na Vysokú alebo po červenej na Skalnatú.
Práve na tomto mieste teda došlo k úplne neplánovanej, hoci už chvíľu očakávanej zmene plánu.
Keďže na Vysokej sme boli týždeň dozadu, voľba bola jasná a vybrali sme sa ďalej po červenej na Skalnatú.
Skalnatá
Na Skalnatú sme začali konečne kráčať mimo asfaltu. Lesný chodník bol príjemný a hoci sa začalo stúpať, stúpanie bolo stále len mierne a pohodové. Po niekoľkých minútach chôdze lesným terénom sme sa dostali na otvorený priestor, kde sa nám po prvýkrát v tento deň odhalil nádherný výhľad na čarokrásne kopce Malých Karpát.
A ako bonus sme dostali možnosť pozorovať päticu sŕn, ktoré sa na chvíľu vynorili z lesa. Zapózovali nám ako ozajstné modelky, a keď už usúdili, že dosť bolo zábavy, ako sa zjavili, tak sa aj stratili. Pre nás to však bol krásny estetický zážitok a po ňom sme pokračovali ďalej v ceste. Opäť sme vošli do lesa a pokračovali lesnou cestou, ktorá nás doviedla na Čermákovú lúku. To už sme mali v nohách takmer osem kilometrov.
Výlet s deťmi na Malé Karpaty
Aj keď sme ich prešli relatívne jednoducho, keďže cesta nebola vôbec náročná, Saška, najmladší člen našej výpravy, vyhlásila, že už má dosť a ďalej nejde. Vrch Skalnatej však už bol na dosah. Takže sme sa rozdelili. Saška aj s tatom sa rozložili na lúke, aby trochu pooddychovali a my s Maťkom sme sa vybrali na Skalnatú. Nahodili sme celkom svižné tempo, takže keď po nejakom čase začalo ozaj prudké stúpanie, aj sme sa zapotili. Prudké stúpanie však nebolo nejako výrazne dlhé a približne 25 minút od rozdelenia sme volali naším parťákom, že sme dorazili na vrchol.
Mali sme šťastie, lebo tentokrát sme boli hore úplne sami, takže v tichu a v úplne mäkkom svetle (slnko sa už pomaly blížilo k obzoru) sme si konečne bez rušenia vychutnali nádherný panoramatický výhľad takmer na všetky strany,
Aj keď Skalnatá patrí k tým nižším malokarpatským sedemstovám (má „len“ 704 m.n.m.), výhľad z nej patrí určite k tým najkrajším.
Je to dané tým, že mu nebráni žiaden lesný porast. A ak by bol niekto zvedavý, čo je typické pre tento vrch, tak zo všetkých turistických stránok sa dozvie, že osamotený strom, A je to tak. Aj my sme ho videli. Kúsok od neho si akýsi pár práve rozkladal stan. Pravdepodobne tu plánovali sledovať nielen západ slnka, ku ktorému sa čochvíľa schyľovalo, ale asi aj jeho východ. Dočítala som sa, že ten je z tohto kopca naozaj impozantný, tak zvažujem, že stan si sem niekedy prídeme rozložiť aj my.
Keďže na tento výlet sme vyrazili pomerne neskoro poobede, v čase, keď sme stáli na Skalnatej, sa deň pomaly už blížil ku koncu. Preto sme sa rýchlo pobrali naspäť na Čermákovú lúku. Z lúky na Zochovu chatu sme sa však už nevracali tou istou cestou, ktorou sme sem prišli. K autu sme sa vrátili po žltej značke. Z lúky nám to netrvalo ani 40 minút. Tu sme sa konečne spojili s našimi spolupútnikmi a mohli sme sa vybrať na cestu domov. Aj keď sme v tento deň nemali výhľad z rozhľadne Kukla, mali sme za sebou pekný výlet.
Záverečné hodnotenie:
Na Skalnatú sa dá najjednoduchšie dostať zo Zochovej chaty po žltej turistickej značke a následne od Čermáka po červenej.
My sme si túto túru neplánovane predĺžili, ale to, čo sme nazbierali do počtu kilometrov, sme ušetrili na prudkom prevýšení. Takže, ak niekto nemá rád prudšie stúpanie, určite mu odporučím cestu, ktorou sme sa tak neplánovane vybrali my. Bolo to totiž nenáročné, ale stále v lone prekrásnej prírody a najmä s úžasným záverom.
