Prašina je tajuplné miesto. Temný ostrov uprostred žiariacej Prahy. Nikto nevie prečo, ale v Prašine nefunguje elektrina: nesvietia tu lampy, nejazdia električky a mobily márne hľadajú signál. V tejto strašidelnej štvrti pátrajú dvaja chlapci a dievča po starobylom tajomstve, ktoré by mohlo zmeniť svet. Ich dobrodružstvo je o to nebezpečnejšie, že musia čeliť partii dospelých, ktorí majú rovnaký cieľ a nezastavia sa pred ničím. Mimoriadne napínavý príbeh blízky štýlu Jaroslava Foglara dopĺňajú ilustrácie, ktoré čitateľa vezmú priamo do srdca Prašiny.
Ste na Foglara? Vyrástli ste na Rýchlych šípoch? Stínadlách? Ježkovi v klietke?
Áno, Áno. Vyrástol.
Ale okamžite tému Rýchlych šípov opúšťam. Pre autora (mimochodom ajťáka) Vojtecha Matochu by zrovnávanie nebolo fér. Keď som sa dozvedel, že vyšlo pokračovanie o Melicharovi a čiernom merkurite, jej objednanie sa stalo takou prirotiou, že som ju uprednostnil pred všetkým, aj pred obedom v Huy Vege. Čo často nerobím.
Máte problém prestať. Prašina to dáva nadoraz. Vcucne ťa do deja. Nevieš, či si ešte dieťaťom alebo kriminalistom. Snílkom alebo analytikom. Dobrodruhom.
O ilustrácie sa postaral Karel Osoha.
Kniha je promovaná ako čítanie pre deti od 9 rokov. No ja mám 56 a prečítal som to na jeden lusk. Odtrhnúť sa nedá. Zachcelo by sa mi dodať viac, ale načo. Mám iba jeden odkaz pre autora.
Píš Vojto. Píš. Máš talent od boha. Nestrácaj čas. 🙂
