Malá úvaha o tom, ako zapojiť deti do turistického diania a ako ich zabaviť na riadnom výšľape. Dávam 5 tipov ako zabaviť deti na turistike. Ak máte ďalšie tipy sem s nimi. 🙂

Neexistujú umrnčané, lenivé a unudené deti. Existuje len nevšímavosť dospelákov a nedostatok výziev, aby mohli deti predviesť svoje schopnosti a zodpovednosť.

„Tak toto je tá príroda?“ Spýtal sa ma 7 ročný syn, keď som ho vytiahol na hoľu nad Liptovskú Lúžnu.

Kreativita

Podporte v nich kreativitu a umelecké sklony.

Ceruzka, skicár alebo zápisník. Ktorýkoľvek z týchto nástrojov spoľahlivo poslúži. Ak deti hecnete aby cestou namaľovali najkrajšiu scenériu alebo vytvorili indiánsku mapu trasy s tajnými orientačnými bodmi.

Z vlastnej skúsenosti viem, že najlepšie zaujmete dieťa, ak ho začnete cestou učiť fotiť. Svetlo, protisvetlo, uhol pohľadu, výrez, zaujímavé zátišia. Inak otravné a umrnčané deti sa zázračne zmenia na hľadačov ideálnych pohľadov s vrtuľou v zadku. Prirodzene treba s nimi komunikovať, prejaviť záujem a občas aj nejakú zaujímavú fotku alebo pohľad pochváliť. To najhoršie čo môžte urobiť je zabiť jeho nadšenie vetou: „Teraz nie, rozprávam s ujom.“

Z hľadania ideálnych záberov, tvorby albumov a spomienok sa môže stať aj dlhodobá pasia a spoločne strávený čas. Poraďte, prejavte názor, upozornite na zaujímavý moment, posmeľujte ich v kreatívnom vnímaní sveta a prírody ale najmä: Nechajte to na nich. Je to ich dielo.

Súťaživosť

Kto to zvládne prvý? Vieš uhádnuť aký je to strom? Kto prvý objaví značku? Meno, mesto, … Kto nájde správny smer?

Kto chodí s väčšími detskými skupinami a vie vymýšľať súťaže na akékoľvek témy, má šancu. Deti ho budú milovať a neprevalcujú ho. Čím väčšia skupina, tým častejšie stimuly. A hlavne nezabudnite. Nie každý má rovnakú kondíciu. Súťažte tak, aby mohol vyhrať každý.

Imaginácia a tajomno

Spomínam si keď boli deti veľmi malé, vytiahli sme ich na Blatnický hrad hľadať poklad. Bol tam. Kinderčokogeocaching v praxi. Našli schované všetky 4 kinder vajcia. To bolo radosti.

Formovala ma Cesta do Praveku. Terezku sme strašili číhajúcim krokodílom. Bol všade a ona bola fakt zvedavá. Dnes už na krokodílov neverí. Na medvede ano.

Magično a tajomno vždy zaberá. Nič nieje tajomnejšie a vzrušujúcejšie ako objavovať pozostatky Čierneho hradu. Ak ešte poviete, že tam určite straší, bola tam hladomorňa, tak sa nájdu starší uličníci, ktorí tam budú chcieť prísť v noci a určite prespať. Rozprávkovo fungovalo odjakživa. A že to nefunguje na dospelých? Boli ste už na filme Trhlina?

V lese s mobilom

Nebráňte im používať mobil. Skôr sa postarajte, aby ho vedeli zmysluplne používať. Mapové aplikácie typu Locus s určovaním polohy, výškomer, kompas, hľadanie trasy alebo len obyčajný fotoaparát v mobile dokážu zázraky. Pasujte deti na hlavného fotografa výpravy, na hlavného navigátora, merača trasy, určovateľa smeru, …

Skúste naučiť deti, že mobil nemusí slúžiť len na četovanie a hry ale môže fungovať aj ako dôležitý nástroj.

Deti dokážu byť neskutočne zodpovedné ak im dáte šancu predviesť sa.

Objavujte s nimi prírodu

Pri jednom výstupe nám ubehli tri hodiny zbieraním jesenných listov. Doma sme potom ďalšie hodiny tvorili herbár. Riešili sme nielen z akého stromu ktorý list je, ale aj aké majú sfarbenie a ako navzájom ladia. Ráno sme boli prekvapení ešte viac. Keď sme zo zvyšných listov našli porobené ruže na špajgličkách. Deti chceli predviesť čo sa naučili v škole na výtvarnej výchove. Ďalší motív pre lesníkov aby vysádzali zmiešané lesy. 🙂

Možností objavovať je neúrekom. Rozpoznávať stromy podľa kmeňa a kôry, hľadať sever podľa machu, rozoznávať spev vtákov….

Poznám kopec lepších vecí ako čumenie do mobilu.

Mnohé deti si dnes vystačia s klikaním na smartfónoch. Čím drahších tým lepších. Hraním virtuálnych hier, četovaním, Bublina. Virtuálny uzavretý svet ktorý im vytvárame našim prístupom sami. Mnohé ani nezdvihnú zrak z obrazovky. Nie je to však dôsledok toho, že sa im dostatočne nevenujeme? A neviem možno sa ani nesnažíme nájsť k nim prístup?

Keď máte to štastie a podarí sa vám vytiahnuť deti do prírody, buďte tam s nimi.

A ešte dobrá rada na záver: Poznajte limity. Ich. Nie svoje.

Nezničte ich

Pobyt v prírode by mal byť hlavne spoločným zážitkom na ktorý sa treba tešiť. Neznechuťte im ho tým, že budete mať nereálne požiadavky a budete ich nútiť do nezmyselných výkonov.