Po dlhej zime konečne prišla skutočná jar, či skôr hneď leto, a my sme sa vybrali splniť ďalší z „predpísaných“ cieľov v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Na úvod „ozajstnej“ turistickej sezóny sme si vybrali cieľ, ktorý je nášmu bydlisku najbližšie – Vápennú.
Vápenná
Ak sa poradíte s pánom Googlom zistíte, že existuje niekoľko ciest, ktorými sa dá dostať na vrchol Vápennej. Najznámejšie sú dve – zo Sološnice a z Plaveckého Podhradia. My sme sa rozhodli pre tú z Plaveckého Podhradia (zlákala nás možnosť, v prípade, ak by sme ešte vládli, tento výstup spojiť s opätovnou návštevou Plaveckého hradu).
Keďže z Bratislavy do Plaveckého Podhradia je to naozaj „na skok“, ráno sme sa nemuseli ponáhľať a v absolútnej pohode (bez zhonu a kriku) sme okolo 10,30 h nasadli do auta a vyrazili. Cesta netrvala ani 40 minút a už sme odbočili do Plaveckého Podhradia. Prešli sme okolo zdevastovaného kaštieľa a o kúsok ďalej sme našli výbornú parkovaciu plochu (vzhľadom na množstvo už odparkovaných áut sme pochopili, že toto je naozaj najvhodnejšie miesto na „odloženie“ auta a vykročenie na plánovanú túru po Malých Karpatoch, vrátane Vápennej). Nebola síce označená klasickou dopravnou značkou „P“, ale bolo zrejmé, že sa bežne využíva práve na tieto účely a nemuseli sme riskovať, že nám bársaký domáci vynadá, že mu parkujeme pred domom. Toto parkovanie malo aj ďalšiu výhodu – bolo umiestnené veľmi strategicky – priamo oproti miestnej krčmy „Hostinec pod Bubnom“. Túto výhodu sme ocenili najmä po príchode z túry (chladená kofola padla naozaj veľmi vhod ).
Plavecké podhradie
Po vystúpení z auta sme sa rozhliadli po nejakých turistických označovačoch, ktoré by nás naviedli na správny smer, ale žiadny sme nenašli. Pán Google všade písal niečo o modrej, príp. zelenej značke, ktoré by nás mali doviesť na Vápennú, ale po tých v tejto časti dediny ani chýru, ani slychu. Keďže bolo dosť teplo a nám sa žiadalo dostať sa čo najskôr do tieňa stromov, rozhodli sme sa, že nebudeme zabíjať čas hľadaním nejakých iných značiek a vybrali sme sa práve po žltej s tým, že každý turistický chodník niekam vedie a aj žltá značka by nás mala niekam doviesť. Rozhodli sme sa tak aj za cenu, že možno sa na Vápennú nedostaneme (aspoň uvidíme niečo iné, na Vápennú pôjdeme inokedy). Napokon sa však ukázalo, že aj žlté označenie bolo pre nás správne.
Takže naša cesta začínala v centre dediny, prešli sme okolo požiarnej zbrojnice a cca po 700 metroch sme boli na konci dediny a konečne sme sa dostali do vytúženého tieňa stromov. Ešte sme sa síce nedostali úplne do lesa, ale chodník pod stromami kopíroval akúsi lúku, či pole. Do lesa sme vstúpili až neskôr.
Cesta úplne na vrchol Vápennej nám od vstupu do lesa trvala niečo cez hodinu. Keďže sme išli s deťmi, nevyhli sme sa nevyhnutným prestávkam, ktoré začínali výkrikmi: „Som hladný…..!“, „Prosím si piť….“ a podobne. Ak by sme sa takto nezdržiavali, samotný výstup v rámci lesa by trval cca hodinu.
Túra na Vápennú
Vzhľadom na to, že sme stúpali na tretí najvyšší vrch Malých Karpát, čakalo nás stúpanie s celkom slušným prevýšením. Stúpanie do kopca sem tam prestriedali rovinky, ktoré sme si podľa možností vychutnávali a potom nás čakalo zas len stúpanie (záver, keď už sme boli takmer na hrebeni, však už bol príjemný). Keďže chodník po celý čas vedie cez les, výhľadov si tu človek toľko neužije. To, čo však chýbalo pri výstupe, vykompenzuje vystúpenia na samotný vrchol. Vápenná (alebo ako sa niekedy Vápennej hovorí –Roštún) je jeden z najkrajších vrchov Malých Karpát s úžasným výhľadom. Na vrchole sa nachádza aj rozhľadňa, z ktorej je výhľad na nádhere zvlnené zelené Karpaty ešte o pár metrov znásobený.
Po krátkom oddychu na vrchole Vápennej sme sa vybrali späť. Vracali sme sa rovnakou trasou. Pôvodný plán, že Vápennú spojíme aj s túrou na Plavecký hrad, sa nám síce nepodarilo splniť, napriek tomu sme si užili ozaj pekný deň strávený príjemnou turistikou ako stvorenou na rozbeh novej turistickej sezóny. Náš výlet sme ukončili posedením „Pod Bubnom“ pri dobre vychladenej Kofole, kde sme začali spriadať plány na plnenie ďalšieho cieľa z výzvy J
Záverečné hodnotenie:
Túra s deťmi na Vápennú bola, čo sa kondičky týka, náročnejšia ako výstup na Čachtický hrad. Napriek tomu táto 8 km dlhá túra (4 km tam a 4 km späť) bola pomerne ľahko zvládnuteľná aj pre deti a som si istá, že v Malých Karpatoch sme ešte neskončili.
Prečítaj si aj:
