Ktorý bicykel je najlepší a ako si vybrať ten správny? Prečo bicykel, načo bicykel a aký je ten najlepší?

Na tento článok som sa chystal už pol roka. K napísaniu ma viedlo množstvo dotazov na tému, aký bicykel si vybrať. Toto by mal byť štart k téme. Začnem krátkym životným príbehom.

Ako to celé začalo

Čosi po 50-tke človeka priškripne kríza stredného veku. Človek pochopí, že potrebuje zmenu. Hoci väčšina z nás sa príznakov tejto krízy desí, ja si ju naopak skvelo užívam. Možno je to posledné významné emočné vypätie v mojom živote. 🙂

V mladosti som celkom intenzívne športoval. Ale od revolúcie som sa 30 rokov väčšinou hral na manažéra a podnikateľa. Výsledkom bolo najmä veľa stresu, enormná nadváha, spojená s bežnou 12 hodinovou pracovnou dobou, totálne rozbitou životosprávou, workoholizmom, prejedaním sa, cigaretami, alkoholom a pocitom solídneho vyhorenia.

Vždy som bol akciový tip. Neobišla ma preto ani doba zľavomatov. Tu niekde možno datovať štart môjho cykloobdobia. Pamätám si to ako dnes. Vo februári 2011 som si kúpil zľavový voucher na brúsenie lyží (mimochodom predtým som o ich brúsení ani nechyroval). Vliezol som do obchodu a na stene som zbadal ten najkrajší cesťák, aký som kedy videl. Ešte v ten deň som s ním šťastný odchádzal domov. Bianchi ViaNirone 7 mi čochvíľa malo zmeniť život.

V Tescu som sa vybavil športovým outfitom. Tepláky a mikina za 9,90, ušianka o čosi menej.

Presne 14.2.2011 (na Valentína) som prvýkrát vysadol pod starým mostom na cesťák a absolvoval som svoju prvú 7 km jazdu. (Starý most – skoro bufet Bosorka a naspäť) Bol som nadšený. Dal som na bajku svojich prvých 7 km. Zvládol som to. Dokázal. Som boh.

Cesťák

Pol roka na to som vážil o 56 kg menej. Nie. Žiadne extrémne premeny, smotánky, kamery, ani reality show. Iba disciplína, endorfíny a ochota zmeniť sa.

Endorfíny ma nabíjali a výsledky dávali energiu pokračovať. Nie je nič motivujúcejšie ako vidieť očividnú zmenu.

Malá odbočka. Nebolo by fér, ak by som nepoďakoval na tomto mieste Mirovi Veselému s jeho blogom chudnutie-ako.sk. Dodnes to považujem za najúprimnejší a najčistejší blog o chudnutí bez vedľajších komerčných sračiek na aký môžete na webe natrafiť.

Do roka a do dňa som dával niekoľko hodinové trasy. Bežne i cez sto km. Najazdené objemy naskakovali. Jazdil som skoro denne. Pri kratších trasách som dokonca zvažoval. či má vôbec význam zapotiť dres. To už som bol tip top vybavený.

Stravoholic

A tak začalo moje búrlivé cesťácke obdobie. Najprv iba nadváha a pot, potom výdrž, tempo, tepovky, objemy, kadencia, kopečky, kopce, Alpy, Tour de France, ….

Vytvárali sa skupinky, partie.

Spájali nás spoločné záujmy:

1. endorfíny a závislosť,
2. spoločné témy (kto má lepší, kto je lepší, čo je jediné správne) a prirodzene
3. túžba naložiť tomu druhému. 🙂

Objavili sme stravu s jej KOM, segmentami a výzvami. Hrádzu a partičky magorov, ochotných jazdiť ďaleko za hranicou normálneho a zdravého.

„Najprv bajk, potom práca“ nevystihuje celkom podstatu. „Najprv bajk, potom všetko ostatné“ vystihuje toto obdobie oveľa lepšie.

Strava dokázala čosi neuveriteľné. Na väčšinu típkov ako ja (a poznal som ich dosť) pôsobili segmenty a KOMy ako červené súkno na býka. Aký silný vietor, ktorým smerom… Meteorologické správy sme sledovali denne. Kamarát bol ten, kto účinne potiahne špicu.

V roku 2014 som sfúkol 14 000 km s prevýšením viac ako 100 km. Kto nepripisoval KOMy (skratka King of Mountains), neexistoval. Kto ma predbehol v rebríčku, na toho som zazeral. 🙂 A pripisoval stále ďalej. Vyššie tepovky, rýchlejšie, strmejšie, ak to nebolí, nestál tréning zato…

Galibier, Alp dHuez, Gavia, Stelvio Pass, Monte Cenis, Col d Izoard, Mortirolo, Coll de la Bonnete, Kitzbuhel Horn, Zoncolan,… Žiadna výzva nebola dosť veľká, žiaden kopec nedosiahnuteľný… Žiaden, kam vedie asfalt.

Rýchlosť je prudko návyková. Endorfíny tiež.

Až raz…. Šlapúc asi stý krát tú istú tréningovú trasu Topoľčany – Zbehy (mám tam chalupu) som si čosi uvedomil.

Mám na cesťáku najazdených možno 50.000 km. Poznám na ceste každý výmoľ, kanál, rozdiel vo výslednom čase okruhu je +/- pár sekúnd. Ale na Zobore, hore na vysielači, som ešte nikdy nebol. A nielen na Zobore. Ani na Kráľovej holi, ani na Krížnej a tisíckach iných krásnych miest, kam asfalt nevedie.

Toto poznanie a české cyklotrasy ma posunulo…

Preč s asfaltu – kross

Skúsil som krosák. Po dlhom zvažovaní som sa zamiloval do bajku Specialized Crostrail Expert so slušnou SRAM výbavou a 29 kolesami. Dostatočne rýchly na asfalte, prejde však aj stredne ťažkým terénom. Dnes sa už bohužiaľ nevyrába. Mám ho dodnes.

Stal sa mojou predĺženou rukou práve na českých cyklotrasách, kde vôbec nerozlišujú medzi povrchmi asfalt a gravel. A tak sa mi bežne stalo, že po 40 km treku sa z asfaltovej cyklotrasy stala poľná šotolina a s mojim cesťákom som sa mohol iba otočiť a vrátiť s dlhým nosom späť.

Práve kross bicykel považujem za ideálnu voĺbu na cykloturistiku.

Je ako Lada Niva. Neohúri, ale prejde všade.

Karpaty a XC

Methanol XC nebol môj prvý horák. Mal som už predtým také ekonomické celopéro CUBE, ale nejak ma tento bajk nedostal. Nemal som zvládnutú techniku, neboli trasy, bolo to pomalé, na asfalte nudné a možno mi ani veľkosťou nesedel… nebola to chyba bajku ale mojej nepripravenosti a zlej voľby.

O motivačný reparát sa postarali až práve vznikajúce Karpatské singletraily.

Keď som prvýkrát sadol na perfektne vyladený ľahučký karbónový hardtail Methanol XC s 29 kolami, vedel som, že z neho len tak nezosadnem.

V priebehu roka sa drasticky zmenil pomer jázd v prospech tohto XC koníka. Prepadol som čaru singláčov, flow trailov, hupov, prírody a neočakávaného. Balans a stabilita, technika, rozhodovanie v zlomku sekundy. Ůplne nový rozmer jazdy.

Cesta domov z práce (jazdím na bajku) sa začala preťahovať na niekoľko hodín. Toto obdobie by som mohol nazvať „Hľadaním ideálnej cykloskratky domov„. A tak nebolo nič výnimočné, ak som išiel z centra mesta do Krasňan cez Senicu, Borinku, Včelín, Pezinskú babu, Medené Hámre,…

Karpaty sa stali mojim druhým domovom.

Hovorí sa, že v skutočnosti sú iba dva druhy bicyklov:

• bicykle pre radosť, zážitok a emóciu a
• bicykle praktické, tie ostatné

Oba tipy majú svoj význam. Treba však čo to pojazdiť aby ste pochopili ten rozdiel. Nehrá tu rolu cena, značka, tip ani výbava. Nič podobné. Iba si zrazu uvedomíte, že vyhľadávate každú možnú príležitosť vysadnúť naň.

Každému sedia iné trate, iná náročnosť, iný štýl jazdy. A teda dobrý bicykel je ten, s ktorým naozaj denne žijete. Na ktorý sa tešíte, s ktorým prežívate zážitky a bez ktorého … si neviete svoj ďalší život predstaviť. 🙂

Nové XC-čko ma výrazne posunulo. Dostal ma tam, kam ma žiaden cesťák nedostal a ponúklo mi pritom rýchlosť, ľahkosť, výbornú geometriu do kopca, mrštnosť a pre mňa nevídaný výkon. Navyše bol oproti robustným downhillom a celopéram pomerne malý, ľahký a spratný. Oslnil ma aj gravel ale už mám na to asi veľký pupok.

Limitujúcim faktorom v teréne nemusí byť geometria, radenie a drahá výbava ale najmä Vaša hlava, skúsenosti a technika a tiež kvalita a dezén plášťa. 🙂

V pľušti do MHD

Do roboty a z roboty v Bratislave zásadne na bajku. V každom ročnom období, v každom počasí. Je to pohodlnejšie, zábavnejšie a najmä rýchlejšie ako nekonečné zápchy v aute. Zastavíte sa cestou na trhovisku, kúpite čerstvú bagetu, pokecáte s kamarátmi, niečo odveziete, občas to pivo,  … potrebujete pohodu, svetlá a košík. A občas je naozaj počasie, kedy nehodno psa vyhnať. Preto skladačka.

Mestský bajk má dve podoby.

Prvá, tá holandská, hippsterská verzia hovorí v prospech veľkej ťažkej cyklokravy. Mestský pohodlný bicykel typu Ukrajina, ktorým môžeš jazdiť aj v obleku. S košíkmi, zvončekom a všetkým, čo k tomu patrí.

Druhá verzia, tá poveternostná však nahráva univerzálnej mobilite mestskej skladačky. Zložený bicykel je vo vlaku aj v MHD iba batožina. Žiadne lístky, žiadne rezervácie, nič. Iba sloboda.

Vyskúšal som obe podoby. Obe sú v meste skvelé. Ak vám bajk sadne a niekto vám ho neukradne dokonca i zážitkové.

Pamätám ako som sa flákal raz na skladačke po hrádzi a stretol som partičku cesťákov-stravoholikov s ktorými bežne jazdím. Ani mi nezamávali. Ani sa na mňa nepozreli. Nemal som profi cyklodres, karbónové kolesá, tak ma ani nespoznali. A so švábom na mestskej skladačke, ktorý im zavadzia v rozlete sa predsa vybavovať nebudú. Bol som pre nich vzduch. Dlho sme sa potom ešte na tej príhode smiali. 

Skladačka nakoniec vyhrala

Poznám veľa dobrých skladačiek. Napr. Brompton. Dnes však jazdím na skladačke Pegas. Nie je to ideálny bicykel, ale oproti cesťáku má tri prednosti: Skvelú geometriu posedu, nízky nástup a je mi úplne jedno, ak na ňom roztrhnem reťaz, vytrhnem prešmykovač, alebo mi ho niekto ukradne. Stojí totiž podobne ako tretra na môj cesťák. Čistá provozka. V poslednom roku som na ňom najazdil vyše 4000 km. 🙂

ebajk

Keď som presadol na horák, cesťáci ma začali atakovať. Horák nie je cyklistika, správny bajker jazdí výhradne cesťák. Keď som sadol na skladačku, to ma už išli opľúvať. Takto znehodnotiť elitné bajkerstvo. Dobrovoľne sa preradiť z kráľovskej disciplíny na amatérsky štandard….

Dnes mi je to na smiech, ale podobne som ja reagoval, keď som bol prvýkrát atakovaný ponukou skúsiť ebajk:
„Skús ebajk.“
„Čo si chorý? Veď nie som chorý. Ani nevládny.“

Ako každý, tiež som si prešiel touto životnou tortúrou a trvalo mi viac ako rok prekonať osobné mindráky, sadnúť si na ebajk a nestranne ho vyskúšať. Nebudem tajiť, že ma oslovil. Tiež má niečo do seba.

Celoodpružený e-bajk Corratec XPOWER so 150 cm zdvihmi ma opäť zásadne posunul.

Väčšina ľudí si myslí, že to šľape za vás. Nešlape. Šlapete sami a ak nechcete vymlátiť baterku za pár kilometrov, aj dosť intenzívne. Môže vám významne pomôcť do kopca, ale aj nemusí. To je na vás ako pomoc elektromotra využijete. Mne však ebajk ponúkol niečo úplne iné:

• Bol ťažší a motor bol dole. Významne zmenil ťažisko a tým aj schopnosť manévrovať v náročnejšom teréne. Zrazu som zjazdoval s pocitom väčšieho bezpečia a išiel aj do vecí, do ktorých by som za normálnych okolností nešiel.
• Vytiahol ma cez miesta, kde som zosadal. Ak ste v strmom alebo ťažkom teréne a zastavíte, zvyčajne vás čaká až po najbližšiu rovinku tlačenica. S ebajkom som tieto miesta prešiel bez zosadnutia. Výrazne to zlepšilo moju sebadôveru a techniku jazdy najmä v total rozbitom teréne.
• Pluskové gumy. Pluskové plášte mi dodali ďalšiu istotu. Uvedomil som si to, keď som sa spúšťal z Tríbeča po zvážniciach temer 40km/h rýchlosťou. „Preboha, tu keď padnem, toto nedám.“ Ako absolútnu Nirvánu hodnotím Fatbike na snehu. Fakt prdel sveta.
• Tiež musím priznať, že svoju najväčšiu svalovicu som zažil pri jazde na e-bajku. Je to proste len o hlave, a o tom ako ebajk využívate. Môžte zaradiť turbo a nechať sa vyviezť, ale baterku rýchlo vymlátite a skončili ste. Môžte však s ebajkom zvládnuť aj sto kilometrové horské túry s kilometrovými prevýšeniami. V eco móde. Verte, že sa zapotíte.

Pri analógii, že vás to vozí samé, musíme z cyklistiky vyradiť aj downhilistov. Tí sa vyvezú lanovkou a spustia dole. Nie sú preto cyklisti? Sám som to na niektorých trailoch na Malinom Brde vyskúšal a mal som dosť. Rešpekt.

Nechcem to viac rozpitvávať, iba som chcel naznačiť, že aj ebajk má veľa do seba. Je to nová disciplína a ja nevidím jediný dôvod, prečo kvôli rečiami ostatných si tento zážitok upierať.

Zhrnutie

Jazdím veľa a jazdím rád. Mám rád výzvy. Zlomená kľúčna kosť, zlomený členok, nejaké lišaje. Neviem si bez bajku predstaviť život. Endorfíny a adrenalín sa stali mojou závislosťou. Bicykel mi dáva ideálny pomer zážitku, výkonu a vnímania krajiny. Mám celú flotilu bicyklov a využívam vždy ten, na ktorý mám práve chuť.

Asi by sme sa mohli venovať konkrétnym parametrom, ale myslím, že dôležitejšie je pochopiť čosi iné.

Rovnakú radosť mi robí jazda na mestskom bajku, najmä keď s priateľmi so Švihaj šuhaj hráme cyklobal, ako keď na skladačke idem tento rok zdolať Vršíč, podobne ako keď sa opájam rýchlosťou cesťáku na hrádzi alebo zvládam Cerovú single trail.

Porovnávať žiletku a horák je niečo podobné ako porovnávať zjazdové lyžovanie, skialp alebo bežkovanie. Každé má svoje. A ak ti robí jazda na určitom tipe bajku alebo terénu radosť, tak si vyhral. Užívaj si to.

Neexistuje ideálny bicykel. Existujú Vaše záujmy, túžby a preferencie:

• Prečo, kade, koľko a ako chcete jazdiť?
• Chcete sa pretekať alebo mať zážitky a skôr si to turisticky užívať?
• Chcete investovať alebo ušetriť peniaze?
• Chcete schudnúť alebo sa voziť?
• Chcete jazdiť s rodinou alebo sami?
• Do práce, v meste alebo v lese?

Bicykel nekupujete na rok. Skôr, než sa rozhodnete pre svoj bajk, mali by ste si zodpovedať tieto otázky. A potom urobiť ešte jednu rozumnú vec. Neulakomiť sa na akcie a výpredaje, ale nechať si poradiť a kúpiť bicykel veľkosťou, výbavou a geometriou priamo na seba. Vtedy si ho užijete. (Neplatí u malých detí, ktoré z bicykla rýchlo vyrastú.)

Nezabudnite

Ak niekto jazdí veľa, má bicyklov viac. Väčšina z vás bude mať iba jeden, možno dva.

Mal by vám sedieť, mali by ste sa naň tešiť a o bicykel by ste sa mali aj dobre starať. Inak radosť z jazdy nebude.

Pre a proti

Cestný bicykel

Plusy

• ideálny na rovnomerný vysoký výkon a pravidelnú záťaž
• ak chcete kondíciu, endorfíny, zhodiť kilá… tak cesťák je ideálna voľba
• vysoká rýchlosť, veľké objemy km (najmä v bublinách a pelotónoch)
• ste súťaživý tip? Poďte do toho. Strava vám zmení život. 🙂

Mínusy

• ste obmedzení na asfalt
• ste účastníkom cestnej premávky. Cesty najmä v meste (podobne ako pelotóny) môžu byť nebezpečné
• časom skĺznete do stereotypu tratí a jázd – tréningový proces
• výkonnosť sa v určitej hranici zastaví, a ak nie ste Sagan vrelo odporúčam nepodľahnúť syndrómu majstra sveta
• tretry a oblečenie obmedzujú zážitkovosť a turistický rozmer jázd
• zvyčajne nevhodný pre celé rodiny
• pozor na šrajtoflu. Horné cenové hranice vás síce výkonnostne posúvajú, ale tiež môžu atakovať cenu automobilu – neprepadnite tomu.

Krosový bajk

Plusy

• univerzálny bicykel, ktorý vás dostane na akúkoľvek cyklotrasu, na asfalt aj do terénu
• vhodný pre rodiny, partie a na cykloturistiku
• ekonomicky dobrá voľba už za pár stoviek viete zohnať rozumný bajk s ktorým užijete veľa radosti

Mínusy

• nie je rýchly ako cesťák, nedáte s ním to, čo na horáku
• občas nudí

XC hardtail

Plusy

• výkon v teréne do kopca, dlhé trasy po lesných cestách
• extrémne ľahký, vyšlapnete s nim všetko
• jednoducho ho milujete

Mínusy

• žiadne nemá 🙂 ale nie…
• možno prdel a chrbtica trochu viac trpia
• ťažké downhillové pasáže nedáte

Mestský bajk

Plusy

• módny, hipsterský, praktický
• pohodlný posed
• možnosť jazdiť aj v kravate
• ak nepodľahnete retro komercii, aj celkom lacný (v Holandsku sa nové bajky nerátajú)
• možnosť osobného dotvorenia – žiadúce

Mínusy

• extrémne ťažký, mespratný a neobratný
• nepoužiteľný v MHD a vlaku v zlom počasí

Mestská skladačka

Plusy

• ľahký a skladný bajk do mesta
• v zlom počasí jednoducho zložíš nastúpiš a zvezieš sa
• vo vlaku aj v MHD bez rezervácie a bez lístka

Mínusy

• nestabilita (kanály, koľaje, výmole, arogantní šoféri)
  malé kolesá, geometria, posed

Fullko celoodpružený horák

Plusy

• najviac adrenalínu ak ho využiješ v správnom teréne
• obratnosť v teréne a zjazdoch – ideál pre enduro
• pohodlná jazda bez otrasov krížov v teréne

Mínusy

• pomalý a nudný pri presunoch do terénov (asfalt)
• väčšia náročnosť nastavenia (brzdy, tlmiče, prešmykovače)
• budete stále od blata 🙂

E bajk full MTB

Plusy

• potiahne v stúpaniach, kde by si na iných bajkoch zliezal a tlačil
• nízke ťažisko zvýši istotu pri priechode terénom (hore i dole)
• môžeš nasadiť fakt dobré tučné pluskové plášte
• prejdeš terén, ktoré by si s normálnym bajkom nedal (je to tank)
• môžeš si pripomôcť, ale sa aj kondične zlikvidovať (mieru pomoci si určuješ sám)
• intenzívny trail ak mám málo času (napr. na jeseň keď sa rýchlo stmieva)

Mínusy

• nepoužiteľný na expedície – v dlhých neznámych trailoch (kľakne baterka a je problém)
• ťažký a nespratný (auto, vlak, mhd)
• dobíjanie je dlhé a neisté, nespoliehaj sa na dobíjacie stanice

Zopár postrehov k cyklistike na záver

• Keď som dával na cesťáku najväčšie výkony, veľmi som podcenil strečing a kompenzačné cvičenia. Výsledky sa dostavili až po rokoch. Budeme sa venovať v samostatnom článku.
• V meste nakoniec vyhrala skladačka. Hoci mestský bajk je pohodlný, možnosť zložiť skladačku a prepraviť ju v MHD alebo vlaku v noci, v zlom počasí je z hľadiska mobility v meste nenahraditeľná. Otázka je kam sa tento vývoj posunie – napr. kolobežky i elektrické.
• Ak chceš výkon, riadené endorfíny, schudnutie a kontrolovaný tréning cesťák je ideálna voľba. Po tréningových trasách. Ak sa totiž rozhodneš využiť cesťák na jazdu po meste, máš problém. (kvalita povrchu, arogancia šoférov, kanály, koľaje, …)
• Ak chceš zážitky a cykloturistiku, voľ univerzálny kross. Nenáročný praktický bajk s veľkým úžitkom. Možno cestovať aj na ťažko.
• Ak chceš výkon v teréne, dlhé trasy, stúpania a primerane adrenalínu voľ XC.
• Ak jazdíš enduro alebo downhill tak žiadne rady nepotrebuješ.
• Ak chceš zážitky a nemáš pretekárske ambície – daj šancu aj e-bajku. Nedaj na reči. Skús to a neoľutuješ.
• Nezabudni že bajk je o zážitkoch. A o prdeli. Ako sa ti šľape, ako sa ti sedí. Veľkosť, geometria, kolesá, výbava, …
• Chceš makať? Chceš si užívať? Ujasni si čo vlastne od bajku chceš?

Záverom chcem dodať, že toto nie je univerzálna pravda, ale moje skúsenosti a názory po prejazdení cca 70.000 km na rozličných tipoch bajkov a v rozličných terénoch. Neosobujem si hovoriť, že mám pravdu, v servise sa nevyznám a rád podiskutujem aj s inými názormi. Uvedené značky tu nie sú kvôli reklame, ale preto, že ich sám jazdím, vlastním a poznám. Kľudne si ich zameňte za svoju značku. Dnes má väčšina značiek bajky na porovnateľnej technickej urovni. Klaďte mi otázky a rozumne polemizujte, rád sa zapojím do diskusie.

Ešte prídu články

• jarná kondičná príprava na bajkovačku
• čo všetko s bajkovaním súvisí ( kompenzácia, strečing, mentálna príprava, a pod…)