Včerajšia kalamita dávala veľa šancí nájsť skvelú výhovorku nedať to a vysedieť radšej zadkom na gauči dieru. Bombová príležitosť januárový beh vzdať.
Nevzdali sme a s nami nevzdali ani stovky iných. 10 km januárového behu je už za nami.
Cieľ bol znovu jasný: Dôjsť a nedôjsť pritom úplne posledný s dovetkom neutopiť sa v kalužiach vody a snehu.
Počasie sa za našu pevnú vôľu odmenilo. Od rána ani mráčik, intenzívne slniečko, bezvetrie a príjemná zimná teplota. Paráda. Okrem toho, že sme sa viacerí postretali, našli sme tam aj nášho ajťáka Braňa. Behať? Nie. Tlačiť burger s rodinkou v McDonalde. Aspoň sľúbil, že začne behať a pofandil nám. Gratulujeme Evkinej Maťke ku krásnemu tretiemu miestu v detských behoch. Beh nám väčším miestami pripomínal film Už znova skáčem cez kaluže. 3x som počas behu bojoval, že spomalím, odfúknem si, veď sneh, voda, občestvovacia stanica, čaj. Ale nakoniec som bez obkecávania vytrímal celú trasu.
Opätovne som sa utvrdzoval, že beh je najmä ženská disciplína. Vždy, keď dobieham do cieľa, okolo mňa bežia samé ženy. Chvíľu to trvá pochopiť, že všetci chlapi už v cieli dávno sú. S Evkou sme si dokonca trochu zlepšili aj časy. Ale najmä sme boli šťastní, plní elánu a endorfínkov, že sme to dali. Dobré nakopnutie pred štartom Víťazného februára.
Tešíme sa na 28. február.
Už za pár dní otvoríme na webe záujmové diskusné skupiny. Určite v nich nebude chýbať beh, chôdza, ani bike.
Do schudnutia priatelia.
