Terre Siciliane 2017 – 100 km po svojich: part 2. Po Palerme a Sicílskych horách vo vnútrozemí sa presúvam na slnečné južné pláže.
Roccamena, Poggioreale, Salaparuta, Mazara dell Vallo
Day5: Kedysi mi jeden priateľ povedal, že streda je zástrčkový deň. Pre mňa bol tento pondelok zas deň presúvací. Navigácia mi ponúkla efektívne hneď 3 cesty, vybral som si štvrtú tú najpomalšiu. Ponte Calatrasi, alebo Roccamena bridge, alebo diablov most patrí k desiatim najkultovejším záberom zo Sicílie. Vedie odnikiaľ, nikam. Bežne toto miesto ani nenájdete. Je tu neskutočné ticho. Priestor premýšľať, prečo na Sicíliu znovu a znovu ísť. Mestečko Poggioreale možno od roku 1968 nazvať mestom duchov. Za menej než hodinu ľahlo po zemetrasení celé mesto. Nikdy sa nespamätalo. Je tam zákaz vstupu, ale vysvetli to slovákovi.
Živú tektoniku cítať na cestách po celej Sicílii stále. Schádzam dole z hôr a otvára sa mi vinársky región Salaparuta. Terra Siciliane. Grillo, Catarratto a Nero d Avola. Tri sorty zrodené priamo na Sicílii. Nebudem vás s tým obťažovať. Poobedoval som s rodinou Vaccaro a ani neviem, čím som si to zaslúžil. Naložil som kartónik šampiónov a diaľnica E90 ma spoľahlivo doviedla do iného sveta. Mazara dell Vallo. Roviny a pláže Sicílie. Tak som bol zo šoférovania ubitý, že som si musel dať nejakú desinku na záver. Skvelé popri mori, popri prístave a na záver aj nejaké to čľupnutie do vĺn. Proste skvelý pracovný deň. Pripisujem pekných 11+3 cestou, spolu 14 km. Nie moc, ale aspoň som konečne vyhulil tempo na 6 minut za km. Kam zajtra? Ešte neviem.
https://www.strava.com/activities/1243601098
Granitola, Tre Fontane beach
Day 6: Ráno desinka, poobede obed a more, navečer desinka. Dnes sa fakt viac nedalo. Keď som hľadal najkrajšie pláže na juh od Trapani, narazil som aj na blog jednej babenky, ktorá kvalitu pláží posudzuje podľa toho, kto tam chodí, ako ju balí, aké jej kto pripraví presíčko a akú dobrú zmrzlinu si kúpi. Nič v zlom, určite má veľa fanúšikov, ale pre mňa to veľmi nebolo. Ponajprv každá z tých pláží má tak 300 metrov. A nezmýlil som sa ani tentokrát. Všetky bedekre komerčných cestovných kancelárií sú len na jedno. Prísť na tú najotrepanejšiu pláž, nechať sa oblbovať obedovým menu za 14 eur (veď aj domáci musia z niečoho žiť) a predajcami najrozličnejších sošiek, okuliarov a suvenírov. Nie toto nemusím, ale trochu som odbočil. Ak chcete behať, vykašlite sa na turistické pláže, a ak objavte ich mimo sezóny.
Mám takú skúsenosť. Kde sú surferi, tam je dobre. Išiel som ako obyčajne za nosom. A nesklamali. Ranná desinka bola úžasná. Začal som v malom prístave Granitolla pri starom saracénskom majáku. Po rannom presíčku som sa rozbehol späť k Mazare (proti vetru) a po 5 km som to otočil. Ak bežíte, má to svoje výhody. Vnímate terén a viete, kde má význam sa neskôr zastaviť. Desinka padla ako bobek a teoreticky to vyzeralo na nádherné kúpanie a fotenie. Až kým som si nedal žánrový obed.
Terre Siciliane – parmezán, šunka, olivy, antipasti a fľaška Nero d Avola. Kvôli obedu som si zobral aj stoličku, že na pláži – kultovo. Nikdy to nerobte, pokiaľ fúka 40 km/h. Ten jemný piesok bol všade. V syre, v šunke, v chlebe, aj vo víne. Ale veď Terre Siciliane. Pupok plný, pohľad na more božský a čo s načatým večerom. Sú len 4,00. Vyzúvam tenisky a skúsim čo to pridať. Veď stovka volá. Ani som nevedel, ako som dal ďalších 11 km. Fenomén z Fara sa dostavil. Telo sa nejak prestavilo a už mu je jedno, čo s ním robím.
Na svoju prvú desinku som sa pripravoval 3 mesiace. Dnes dávam jednu desinku doobeda, druhú poobede a telo ani nehundre. Vie, že mu to aj tak nepomôže. Ale vážne, mládežníci robia výkon a staroba skôr preferuje výdrž. Viem, už zo mňa Marek Hladík, Tomáš Skala, ani Erik Hubner nebude. Mám 55 a tiež už nie som najstarší, ale dvacku sfúknem deň po dni ako malinu. Iba v pomalšom tempe. Ležérnom tempe a toto by som chcel zdôrazniť pre Anku Polyakovú, stáva sa zo mňa ležérny bežec a hlásim sa k vám. 
Dnes pripisujem 21.6 km v tempe okolo 6-7 minut takže celková bilancia 89,7 km po svojich. Mám ešte celý zajtrajší deň a vo štvrtok ráno hoďku, dve ako ako foršus. Čo myslíte, dám tú stovku za týždeň?
Banna Tonarella, Mazara dell Vallo
Day 7: Ostatný deň tohtoročnej Sícílie a ja som sa ráno ťažko prebúdzal s pocitom, že nesmiem sklamať a musím dať tých 11,3 km za každú cenu. Ak by som to nestihol, budem musieť zajtra ráno vstávať a to, prepáčte, to sa naozaj nedá. Rozhodol som sa začať zľahka na najjemnejšom piesku na ospevovanej pláži Banna Tonarella. No piesok bol jemný, ale tá nuda …. More, piesok, more, piesok, … Ani človek nemal chuť zastaviť a niečo si cvaknúť. Myslím fotku. Keď som obehol celú pláž dookola (3 km v teniskách a 3 km v piesku na boso) hodil som sa do mora s tým, že dosť. Čo som sa s koňom zrazil? Budem sa tu máčať a popíjať drinky a na nejaké kilometre zvysoka kašlem. To vás ale dlho nebaví.
Tak som naštartoval a išiel sa previezť na opačnú stranu ku Granitolle. Čo vám budem rozprávať. Nirvána. Objavil som ten najkrajší trail v Mazzara dell Vallo. Áno v piesku sa dobre behá, ale toto… Mimoriadne scénické a nebojím sa povedať, že jeden z najkrajších trailov, aké som na Sicílii zažil. Dal som 5,1 km a mal som chuť aj viac, ale tie pláže len volali: „poď si ma vyskúšať.“ Aj sa stalo. Úloha splnená. 11,3 km vo vačku a ja môžem ísť spokojne na víno. Ach keby som si nespomenul na Wandall Machalova a tie jej kecy, že čo dávaš presne a či nemáš na viac. Tak som sa po troch krásnych kúpeľoch rozhodol vytrieť Vande zrak. Zaviezol som sa znovu na Tre Fontane a doplnil som po piesku na boso ďalších 8 km. Znova more. Znova kúpačka, znova pivo a otázka. Skončím na 19? Keď Anry Lukáč kvoli mne beží 40? Nie. Nejak to dopajdám aspoň po polmaratón. Posledné kilometre už neboli o behu, ale o objavovaní mesta. Espressko, pohárik, fotečka…
Záverečná bilancia dnešný deň: 6.1+5,1+8+2,8=22 km. Celková bilancia Sicílskej jesene 111/100 a nejakých niekoľko tisíc metrov prevýšenia. V teniskách, alebo na boso. Som spokojný. Cítim bedrové kĺby a odkedy som zišiel z hôr, menej už kolená. Ale celkovo sa cítim po stovke lepšie ako minulý rok. Pomohli aj kilogramy magnézia a pravidelný strečing. Úplne neskutočný relax je plávanie v mori. To pomohlo regenerácii asi najviac. A možno aj tá kvapka vína. Neviem. Otváram Nero d Avola a na zajtra ráno si prichystám budík. Niet lepšieho prebudenia, ako sa hodiť pred odletom do mora.
Prvá časť fotoreportáže Terre Siciliane 100 km po svojich tu >
