Ráno ma budia okolití kemperi, ktorí zjavne odchádzajú na túry. Vstávam teda už pred siedmou a rovno si varím na zahriatie vifonku. Vyplácam kemp (21,90 Eur) a vyrážam. Čakajú ma tri sedlá Sella Rondy.
- (114 serpentín, 85 km, 2200 nastúpaných metrov)
- https://www.strava.com/activities/9646632127
Passo Gardena
Vyrážam cez Cosfolco/Calfosh do prvého sedla Passo Gardena. Tu začínajú prvé serpentíny, krásne výhľady na všetky strany a množstvo motorkárov, cyklistov a samozrejme pomerne hustá premávka.
Pod vysokým vrcholom si všímam v kameňoch zasypané autokaravany. Dodatočne zisťujem, źe to niekedy pred mesiacom po daždi skalná lavína zasypala niekoľko áut. Odtiaľ zostáva už len posledných pár zákrut, kde za mnou fučí a ledva mi stíha nejaký cyklista na horskom bicykli a som v prvom sedle. Chlapík mi ďakuje za potiahnute, kupujem si nálepku a užívam raňajky, talianske pečivo a ľadovú kávu z obchodu v kempe.
Passo Sella
Pred sebou sledujem zjazd, ten bude v tieni, zjavne v chlade a tak pre istotu obliekam bundu. Ešteže tak, pri zjazde sa poriadne schladím, ale nie na dlho. Už o pár kilometrov začína stúpanie k sedlu Passo Sella.
Druhý kopec stále v pohode zvládam, vadia mi len niektorí vodiči obiehajúci ma príliš blízko a vo veľkej rýchlosti, alebo šialení motorkári na hučiacich strojoch. Pred vrcholom zastavujem pri hoteli, kde je totálny nátresk na parkovisku aj na okolitých detských ihriskách. Autá a autobusy po sebe vytrubujú, ale ja si užívam okolitú nádheru a pomedzi nich prichádzam až do sedla.
Tu začína veľmi pekný zjazd s množstvom serpentín, každú chvíľu stojím a fotím.
Passo Pordoi
Neoddýchnem až tak dlho a už je tu ďalšie stúpanie k sedlu Passo Pordoi. Začínam v teple cítiť ubúdajúce sily, občas zastanem a kochám sa, ale stále v pohodovom pomalom tempe prichádzam na vrchol. Tri sedlá Sella Rondy voľačo stoja. Kupujem už tretiu nálepku, a následne si užívam zjazd do Arabby.
Predpoveď hlásila na poobedie búrky a tak trochu so strachom vzhliadam k oblohe, ale zatiaľ sa nečrtá žiadne prekvapenie. Za Arabbou ale prichádza moja menšia kríza.
Po Pieve to v rovinatejštej časti ešte šlo, ale je teplo a začína ďalšie stúpanie, kde mi to ide čoraz ťažšie. Na mape si vyhliadam nejaký hotel, kde sa snáď posilním a doplním fľaše s vodou. Oznam na dverách “Reštaurácia zatvorená” ma vystraší, ale našťastie coca colu mi nalejú, znova za slušných 5,90 Eur.
Passo Falzarego
Vybavujem nejaké pracovné telefonáty, slnko neskutočne pečie na hlavu a v mape vidím ešte 8 kilometrov na vrchol. Ďalšie a ďalšie serpentíny ma nakoniec doviedli až do Passo Falzarego, malo byť dnes posledné. Kupujem nálepku a vľavo vidím ešte cestu smerujúcu do ďalšieho sedla, nie je to ďaleko a tak ešte potiahnem 2 kilometre do Passo Valparola, čo bol len taký malý bonus. Je tu nejaké múzeum, ale zavreté.
Zjazd do Cortiny
Tri sedlá Sella Rondy dali zabrať. Teraz ma čaká už len dlhý zjazd do Cortiny, kde snáď v niektorom z kempov nájdem miesto na noc. Vychutnávam zjazdy s množstvom ďalších serpentín a predo mnou vidím odbočku na Passo Giau. Toto mi pri plánovaní nejak ušlo, škoda, lebo dnes už na ďalšie stúpanie nemám čas. Tak aspoň zostáva v plánoch na ďalšiu návštevu a pokračujem do Cortiny, za mnou sa navyše začínajú hromadiť tmavé búrkové mraky.
Nájsť kempy bolo trochu umenie, vyklesal som až do doliny k nejakému parkovisku a navigácia ma vedie štrkovou cestičkou znova niekam do kopca. Nakoniec ale prichádzam medzi dva kempy, na oboch majú veľkú tabuľu “Full” a tak s obavami skúšam prvú recepciu, čo mi padla do oka.
Odutá pani len pýta pas a bez problémov ma posiela na lúku medzi cyklistov, kde je ešte miesta dosť. Rýchlo teda rozkladám stan a všetko pekne stíham, v pozadí s bleskami nad Cortinou. Búrka nás nakoniec obišla a tak zvyšok večera trávim v pizzerii kde dobíjam elektroniku a zapíjam radlerom.
