Predpoveď počasia mi ráno naznačovala na dnešnú trasu prehánky. Pohľad na zamračenú oblohu to len potvrdil, tak som sa pomaly presúval z kempu do potravín a potom už na cyklotrasu pri rieke Gail. Dnes prejdem časť Alpe Adria.
- (44 serpentín, 107 km, 1700 nastúpaných metrov)
- https://www.strava.com/activities/9661917663
Cyklotrasa Gail
Cyklotrasa pri rieke Gail ma celkom očarila, lebo napriek tomu, že to bola rovina, asfalt bol ťahaný kľukatou cestičkou akoby ho ťahali nejaká pripití roboši. Malo to svoje čaro a aspoň ma to bavilo viac, ako tie dlhánske roviny pri Dunaji smerom do Bratislavy.
Dokonca aj tu stretávam kopec cyklistov, či už nejaké miestna rodinky s deťmi, ale aj nabalených cestovateľov. Síce pod mrakom, ale bez dažďa si užívam po rovine približne 25 kilometrov až do mesta Tropolach, kde ma čaká ďalšie sedlo Passo Pramolo, resp. rakúsky Nassfeld.
Passo Pramolo, Nassfeld
Očakávania nemám žiadne a po predošlých stúpaniach neočakávam nič náročné. To sa ale zmenilo po úvodných serpentínach, keď mi Garmin občas ukazuje stúpania nad 16% a ja ledva fučím s ťažkým bicyklom.
Zo dvakrát si musím dať aj pauzu, lebo dlhé rovnomerné stúpania mi nevadia, ale tieto prudké kopce už poriadne cítim a tečie zo mňa čoraz viac. Prichádzam do Nassfeld, po chvíli ešte posledné stúpanie na vrchol a znova som v Taliansku.
Pri jazere na vrchole si rozkladám obed a sledujem mapu, dnes ma už vlastne nič náročné nečaká.
Pontebba
Dnešná trasa je vlastne taká bonusová, keďže som si nadbehol prvý deň a tým sa mi uvolnil čas aj na absolvovanie trasy Pontebba – Tarvisio.
Zjazd do Pontebby bol tiež jeden z top momentov celého výletu, nebola tam až taká hustá doprava, je to úzka cesta, nie hlavný ťah ako na rakúskej strane do Nassfeldu. Serpentíny, tunel a krásne okolie ma privádza na trasu Alpe Adria, ktorú mám vlastne tiež v pláne niekedy nabudúce.
Alpe Adria
Teraz si prejdem aspoň časť do Tarvisia, musím ale priznať, že ma tento úsek až tak neoslovil. Síce pekné mierne stúpanie cez pár tunelov, ale až príliš hustá premávka cyklistov a ubíjalo ma aj strašné teplo a jediné miesto na dočerpanie vody, keď nerátam plné bufety po ceste.
Tarvisio
Z Tarvisia ešte sledujem odbočku do Kranjskej Gory, kam sa plánujem dostať o pár dní, ale uprednostňujem trasu do Rakúska v očakávaní nejakým zaujímavých miest. Prekonávam niekoľko menších stúpaní, klesaní, obchádzam tunel a zastavujem v rakúskej benzínke na kávu. Ďalej sa mi už nechce, plán mám opačný smerom do Slovinska a tak sa po chvíli vraciam do talianskeho Tarvisia a pomaly stúpam k jazeru Lago del Predil.
Lago del Predil
Táto oblasť parku Tarvisio okolo jazera znamená nemožnosť kempovania, na tabuli pri jazere sledujem fotky medveďa, vlka a tak sa pýtam v reštaurácii, či je možnosť prespať niekde v okolí.
Rázne nie ale pokračuje informáciou, že v okolí jazera ľudia aj tak prespávajú, len treba ráno o šiestej odísť. Je len sedem hodín a tak rozmýšľam, čo vymyslím, či stúpať do Slovinska, kde by mal byť ešte nejaký penzión, alebo sa zašijem niekde v okolí.
Pri čakaní prichádza zo Slovinska cyklista a tak sa pýtam, či videl nejaké ubytko. Ten má ale iné starosti, lebo jeho parťák v zjazde spadol a sanitka ho vezie do blízkej nemocnice. Spoločne ale nakoniec rozhodneme, že zakempíme niekde pri jazere.
To už počujem v okolí jazera slovenčinu a češtinu, všetci rozkladajú stany. A tak som si počkal na zotmenie, našiel mestečko a rozložil sa aj ja. Až pri finálnom líhaní zapínam svetlo a vidím po stane loziť milión mravcov. Sakra, hodinu vraždím mravce, kým ako tak v kľude viem ležať, našťastie cez sieťku ďašie neprejdú a tak konečne zaspávam. A prvýkrát zadarmo, ak ma ráno nebude čakať pokuta 600 Eur.
