Ešte pred siedmou ráno otváram radar a predpoveď počasia, dnes ma zjavne čakajú zrážky v Kranjskej Gore a tak čím skôr musím vystúpať na Vršič. Čaká ma cyklojazda národným parkom Triglav k jazerám Bled a Bohinj
- (54 serpentín, 94 km, 1550 nastúpaných metrov)
- https://www.strava.com/activities/9673478027
Národný park Triglav
Je pomerne chladno a v hmle obliekam pre začiatok dlhý dres. Postupne odpočítavam serpentíny, ktoré sú číslované a postupne klesajú od čísla 50. Cestou ma povzbudzuje niekoľko áut a cesta mi celkom ubieha aj šiesty deň. Po dlhej dobe vyťahujem aj dron, ale zábery sa veľmi nepodarili.
Akurát som tým zdržaním natiahol čas a na vrchol prichádzam v miernom daždi. V usmoklenom počasí sa tu motá pomerne dosť turistov, aj cyklistov a ku mne prichádza jeden z nich s krvavými prstami, či mu pomôžem s bicyklom. Reťaz má zaseknutú niekde za prešmykačom, kým sa s ňou trápim, snaží sa aspoň očistiť krv v blízkom obchodíku. Nakoniec sme boli obaja úspešní a pár minút za ním sa spúšťam do Kranjskej Gory.
Kranjska Gora
Serpentíny sú na tejto strane vydlaždené a tak idem veľmi opatrne. Aspoň sa konečne vyčasuje a príchod do mesta mi už spríjemňuje slnko na oblohe. Samozrejme prichádzam do turisticky preplneného miesta a tak veľmi rýchlo zdrhám. Cestou ma ešte zdraví cyklista a chvíľu mi trvalo, kým som si spomenul, že je to ten z Vršiču, ktorému som pomáhal s bicyklom.
Teraz ma čaká oddychová rovinka k jazeru Bled, smeruje tým smerom pekná cyklotrasa pri rieke Sava Dolinka. Smeruje niekam na Jesenice, ale moja trasa sa otáča doprava a znova stúpam krátkym kopčekom do lesa. Vpredu sa tvoria tmavé mračná, ale nebojácne pokračujem, aby ma o pár kilometrov začali kropiť prvé kvapky. Našťastie pri ceste je nejaká usadlosť a tak sa skrývam pod strechu, dokonca je tu aj nejaká lavička.
Jazero Bled
Prekvapivo rýchlo o pár minút znova vychádza slnko a ja môžem pokračovať. K jazeru Bled ma privádzajú prázdne vedľajšie cestičky. Pri jazere to už samozrejme zase žije turistami, kam sa človek pozrie. Hneď na okraji nachádzam vhodné stromy a konečne prvýkrát vyberám hamaku, aby som chvíľu zrelaxoval.
Trvalo to tak hodinku, kým sa nad jazerom znova začali zbierať tmavé mračná. Kontrolujem radar, zostáva mi tak 20 kilometrov k Bohinjskému jazeru a dážď sa blíži mojim smerom. Rýchlo balím a odchádzam, ale po pár kilometroch dostávam dnes tretiu dávku dažďa. Tá ma ale nezastaví, zrýchľujem a snažím sa po hlavnej ceste uniknúť dažďu, čo sa mi po pár minútach darí.
Za mnou zostala čierňava a ja odbočujem pred Bohinjskou Bistricou na posledný úsek cyklotrasy. Aj tu znova stretávam pomerne dosť cyklistov, mimo hlavnej cesty je to prostredie oveľa krajšie.
Bohinjské jazero
Prichádzam k Bohinjskému jazeru, ale kemp je na druhom konci. Chvíľu som aj rozmýšľal, že prespím niekde cestou v lese bez kempu, ale všade sa tu pohybuje dosť ľudí a nechce sa mi hľadať kľudnejšie miesto. Po chvíli už pod cestou pri jazere pribúdajú desiatky stanov a ten kemp vyzerá tak trochu ako nejaký migrantský tábor. Na recepcii vybavujem nocľah, dostal som vraj fajn spot s veľa ženami, blízko jazera. Je tu ale hlava na hlave a som rád, keď nakoniec nachádzam dva stromy, kde natiahnem hamaku.
Cyklojazda Národným parkom Triglav k jazerám Bled a Bohinj vyčerpala. Zvažujem nocľah bez stanu, ale nakoniec mi to nedá a vyťahujem aj stan, keďže hrozia zrážky.
Pravidelnú rutinu skladania stanu preruší hlasné prasknutie a môj stan práve prišiel o jednu tyčku. Sakra, našťastie je to tá pri nohách a tak je stan mierne deformovaný. Napriek tomu sa dá použiť, len mám ešte stiesnenejšie podmienky ako dosť tesné v štandardnom režime. To tá tyčka veľa nevydržala, stan rozkladám len na druhom výlete. Zaspávam pomerne rýchlo aj napriek nočnému životu v kempe, ďalší deň ma čaká posledná etapa na vlak do Klagenfurtu.
