Ráno vstávam skoro a balím snáď ako prvý. Ostatní majú všetci na háku a samozrejme žiadne pokuty zjavne nehrozia. Na jazero padá hmla a tak sa presúvam do reštaurácie, popíjam kapučíno a raňajkujem. Čaká ma prechod cez NP Tarvisio do Slovinska do sedla Mangart a k rieke Soča.
- (38 serpentín, 68 km, 1650 nastúpaných metrov)
- https://www.strava.com/activities/9667402680
Sedlo Margart
Po hodine sa konečne odhodlávam na úvodné stúpanie do Slovinska, kde sa dostávam nad hmlu a vydávam sa na obávaný Mangart. Zvažoval som, že tašky odložím niekde do lesa a vybehnem to naľahko. Prvé kilometre ale ubiehajú pomerne rýchlo, ráno je pomerne chladné a v tieni a tak sa postupne dostávam k tunelom.
Postupne sa zvyšuje premávka, ktorú trochu spomaľuje rampa a výber poplatku. V ďiaľke už vidím vrchol kam smerujem, ale krútim sa tunelmi a serpentínami často opačným smerom a stále čakám na nejaké náročnejšie úseky. Tie neprichádzajú a čoskoro prichádzam k vrcholovej rampe, do úplného sedla je kvôli padajúcim kameňom zákaz vstupu a tak zvažujem ďalší plán.
NP Tarvisio
Spúšťam sa pár stoviek metrov a stúpam k chate, kde za dobrú cenu objednávam palacinky a niečo na pitie. Sledujem odtiaľ, že k sedlu stúpa čoraz viac cyklistov aj turistov, proste rampu so zákazom obchádzajú. Samozrejme sa pridávam, bola by škoda nevyužiť príležitosť, keď už som tak blízko a počasie je super, musím na vrchol.
Záver je už celkom pohodový, dokonca sa pretekám s tromi miestnymi dôchodcami na cesťákoch, ale v závere mi ušli. Na vrchole užívam výhľady na všetky smery a pri fotení diskutujem s prvými slovákmi cyklistami, ktorých som na výlete stretol.
Soča
Čaká ma dnes už len dlhý zjazd niekde k Soči, sám neviem, kde ma zastihne noc. Prvé kilometre ešte brzdím opatrne, aby ma nezradili brzdy, lebo náhradné brzdové doštičky som si veru nezobral. Cestou dole teraz v tom teple ľutujem všetkých tých cyklistov, ktorí stúpajú hore až teraz. Ešte užívam posledných pár pohľadov dozadu, prechádzam okolo Koritnice až prichádzam na obhliadku ďalšieho cieľa, mesta Bovec.
Bovec
V meste najskôr nakúpim v potravinách, a suším stan v parčíku. Potom som nútený dobiť mobil a tak sadám do reštaurácie a konečne objednávam miestu špecialitu čevapi.
V pláne som mal niekoľko kempov, takže vyrážam najskôr obzrieť kemo priamo v Bovci. Ten ma nejak nezaujal, navyše je pomerne málo hodín a tak po krátkom osviežení v ľadovej vode Koritnice vyrážam k rieke Soča. Cestou ma čaká ešte tak 5 kempov a tak potiahnem čo najbližšie k stúpaniu na Vršič.
Pod Vršič
Postupne obdivujem krásnu belasú vodu, mosty a okolitú prírodu. Míňam jeden kemp za druhým, väčšina je plných a prichádzam ku Kampu Triglav. Podľa mapy by mal byť o pár kilometrov ešte jeden a tak sa najskôr vydávam ďalej, ale po pár bleskoch nad Vršičom to otáčam späť.
Na recepcii ma síce predbehla nejaká česká rodinka, ktorá tam 20 minút zvažovala počet nocí, ale narýchlo platím a rozkladám stan. Uf, v poslednej chvíli mám všetko rozložené, keď prichádza poriadny lejak a hromy. Ležím v stane a užívam si ten veget v suchu, vonku je to riadny masaker. Po hodine konečne môžem vyliezť a tak využívam sprchu, dobíjam všetku elektroniku a využívam tieź automaty na kávu a slané aj sladké dobroty. Mimochodom tento kemp bol veľmi príjemný a určite ho odporúčam.
