Krásne víkendové počasie rozhodlo, že spojím príjemné s užitočným a popri aktívnom pohybe, slávnostnom otvorení račianskeho cyklochodníka Jurava dám aj dva inšpekčné dni s priamymi účastníkmi programu.
Jazda s Vodníkom (tá milá čierna cica na fotke) vyšla nad očakávanie. Spravili sme v ideálnom tempe rovných 34 km a veľa pohovorili o motivácii, úspechoch, pádoch a výhovorkách i o programe samotnom. Zhodli sme sa, že jarný kemp je veľmi, veľmi ďaleko a treba vymyslieť niečo oveľa skôr. Padol konkrétny plán.
Víkend 1. novembra by sme mohli absolvovať spoločný výjazd okolo Neusidlerského jazera. Okrem toho, že je to kúsok od Bratislavy, je tam ideálny rovinatý terén, ktorý umožní aj úplným začiatočníkom absolvovať celkom slušnú dávku kilometrov v nádhernom prostredí. Rozlúčime sa s jeseňou. Ťapli sme si rukou a povedali: Áno platí.
Každý, kto sa chce pridať 1. novembrový víkend na tento reštartový výlet je vítaný.
Bude k dispozíci prefektný cyklo tréner a motivátor – ja – aj doprovodné vozidlo v prípade, že niekto padne únavou na ceste. Spoločný štart je v sobotu o 9,30 spred Neusídlerskej plavárne. Ak sa chcete pridať naplánujte si tento termín, ktorý sa zmení iba v prípade nepriaznivého počasia. Zmanažujeme sa mailom.
Peter
Ešte malý dovetok k cyklotrase Jurava
Po prečítaní článku o novom cyklochodníku Jurava som bol nadšený. Konečne. Pribudla nová úžasná cyklistická magistrála Bratislavy, dlhá 27 km, ktorá je porovnateľná s najlepšími rakúskymi cyklotrasami, s úžasnými výhľadmi po celom regióne. Redaktori popisovali, ako naštartovali na trase na Tupého ulici v Bratislave, potom sa vybrali cez vinohrady až do Rače a odtiaľ ďalej na Vajnory a Svätý jur. Raj na zemi.
No nedajte to. Zavolal som hneď partiu a túto prenádhernú nedeľu sme sa rozhodli cyklotrasu spoznať. Smer Rača – Mesto jazdím prakticky denne, zväčša spodom. Aby som nebol za blbého, deň predtým som si chcel trasu v rýchlosti prejsť sám. Naštartoval som to pod Kolibu a prišiel na Tupého. Ulica bola taká ako rok predtým, značenie žiadne, premávka z ostra. Nevadí. Povedal som si a vybral som sa smerom na Raču. Sľubovaná trasa okolo Vinohradis dopadla tak, že som prenášal bycikel cez rozoranú celinu. Cestou do Krasňan som nezaznamenal žiadnu – naozaj žiadnu zmenu. Veď cyklotrasu máme už desaťročia, len sme o nej nevedeli. Povedal som si nakoniec. Trochu pobavený, trochu znechutený som odkráčal domov. To som ani nevedel, že v nedeľu je slávnostné otvorenie cyklotrasy a to hneď na troch miestach. Vajnory, Rača i Svätý Jur majú predsa každý svojho komunálneho lídra, ktorý sa chce pred voľbami prezentovať.
Skrátim to. Po absolvovaní celej cyklotrasy sme našli dva vyasfaltované úseky. Jeden asi 300 metrov okolo konečnej električiek v Rači a druhý asi 500 metrový cez vinohrady k pustému kostolíku. Za ním je zátačka a ak sa chcete napojiť na vajnorskú trasu musíte prejsť tunelový tankodrom plný bahna, štrku a kaluží. Ten už však na pekných fotkách s usmiatymi otváračmi nevidno. Aby som nekrivdil Vajnorom, vajnorská časť je skvelá, bola vybudovaná v predstihu.
Božechráň, nechcem sa sťažovať, tie dva úseky z Rače do Jura spojazdniť bolo prepotrebné. Je fakt choré, aby sa za cyklotrasu hlavného mesta označovalo niečo, kde musíte prenášať bycikel pomaly cez ploty a polovica cesty je na úrovni vojenského tankodromu. Môžem povedať, že toto bola naozaj výrazná pomoc pre turistov i cyklistov.
Ale ta pompezita okolo? Chorváti dokázali za 4 roky postaviť diaľnicu cez celú krajinu. V našom hlavnom meste sa usmiati komunálni politici vyfocujú pri polkilometrových fotogenických úsekoch. Viď tiež úsek Apollo – Eurovea. Ruku na srdce. Nedalo sa za 4 roky urobil desaťkrát viac? Komunálnej politike chýbajú vizionári a ľudia so zápalom pre vec. Ak by tí politici aspoň raz sadli na bycikel a pozreli sa, ako môže dobrá vízia zmeniť taký Rožnov pod Radhoštem, Alsaské vinice, Neusídl alebo Mosel, možno by toľko nad svojimi úspechmi nejasali.
Poznáte ten aforizmus? Ktorý možno nemá ďaleko k pravde?
Za čo v rakúsku asfaltujú a budujú nové cyklotrasy, my maľujeme cyklotrasy na rozbitých starých chodníkoch.
A tak ma napadlo, že na ten zvyšný 100 metrový rozbitý úsek si budeme musieť počkať ďalšie 4 roky. Až budú znova lokálni politici potrebovať nové usmiate fotky. Pretože niekedy mám pocit, že to nestavajú pre nás, pre komunitu. Ale pre seba. Aby mali tie správne usmiate fotečky a PR v pravý čas. Fakt si nepamätám, kedy som ocenil nejakého politika, že robí niečo naozaj užitočné, pre komunálne blaho. A neuprednostňuje najmä vlastné záujmy a známych.
Dobrá rada pre komunálnych politikov. „Skúste robiť niečo naozaj pre ľudí a možno bude treba menej takých okázalých osláv a PR článkov na vašu volebnú podporu. Ak minieme menej na oslavy, možno ostane čosi aj na dokončenie diela. A ešte jedna prosba – nečakajte prosím s tým zvyšným 100 metrovým prejazdom ďalšie 4 roky. Ľudia to ocenia.“
