100 km Mallorca trails pokračuje štvrtým dňom. Mal byť relaxačný. Ako poctiví makači sme preto zvolili výstup do Col de Prat okolo masívu Puig de Massanella. Sme v srdci hornatej Mallorky. Parkujeme tam, kde sme včera skončili, kúsok pod najvyšším vrchom Puig Major. Je tu asfaltka až nahor, ale neťahá nás. Nakráčame na starú známu centrálnu GR 221. Hore do sedla je to iba 2 hod. 48 minút. Potom to isté dole. Tešíme sa.
Col de Prat
Plán je jasný. Dať to hore, dať to dole … a prežiť. Trasa začína pri dvoch horských priehradách (vodných rezervoároch) de Guber a de Gorg Blau popri niekoľko kilometrovom betónovom aquadukte.
Už vtedy nám to malo byť podozrivé. Je to príliš pohodlné a po rovine.
Stúpanie začalo pozvoľna až v lese nejakými 10%. Potom 15%, potom 20%, …. Potom polmetrovými uvoľnenými skalami. Ak by držali na mieste, povieš že schody. Ale nedržali. Každá sa hýbala. Do toho pramene a blato. Veľa blata. Všade les a ty vidíš len skaly a stromy, skaly a kry, kvety, ovce, kozy, ich hovná…. Čistá radosť smerom hore. Dostávame sa nad hranicu lesa. Vrchol masívu je už len kúsok. Opticky. Prekonať ten kúsok nás stálo ďalšiu hodinu.
Dúfame, že hore bude aspoň niečo. Výhľad, lúka, hocičo, … čo by zdôvodnilo náš nepremyslený čin neležať pri pláži, neslopať pivo, ale štverať sa po týchto skalách niekam do neba.
Panenka skákavá, vidím plot. Preboha kto tu v tisícmetrovej výške, kde nerastie okrem lišaja a machu nič, potreboval stavať plot. A koľko ho staval?
Sme na Coll de Prat. Sme na streche Mallorky. Všetko okrem Puig Major je pod nami. Celá Mallorca je pod nami. Bázlivé ticho. Pokoj. Sedíme a dívame sa. Otváram poslednú plechovku piva. Ignác zase piknikový set. Polku bagety, jamón, nejaký syr a paradajky. Tlačíme a pozeráme. Sú to mystické chvíle, plné poézie a harmónie. Až na tie paradajky.
O španielskych paradajkách
Sú zo supermarketu, tzn. že nemajú žiadnu chuť. Biomasa na spotrebnú konzumáciu, kde človek nerozozná, či má na tanieri melón, paradajku, alebo papriku inak, ako podľa vzhľadu. Karma je zdarma. Vždy sme si mysleli, že tieto španielske sračky musíme jesť len my na Slovensku. Aké zadosťučinenie, ak vieš, že to tlačia do seba aj Španieli. Boží trest za tie fóliovníky a celoročne pestovanú zeleninu, ktoré prirodzenú zem a hnoj nikdy nevidela.
GR 221
Chrbtica Mallorských hôr. Ak chcete vidieť najkrajšie miesta, spokojne sledujte turistické trasy. Oni už vedia, prečo vedú tam, kam vedú. Mallorca je krásna a nám sa nechce dole. Dávame si záväzky, že o rok znova. Prejdeme celú hrebeňovku.
Večer končíme ako obyčajne v mori. Nohy ochkajú. Nazajtra nás čaká kultúra, šport a fandenie….
