Ak by ste dúfali, že na Cala Varques sa pohodlne dostanete, tak nedúfajte. Každý jeden pohľad treba zaplatiť tvrdým a dlhým výšľapom. Všetko, čo máme radi. Aký je to rozdiel medzi komerčnými „all inclusivovými“ plážami a touto krásnou, drsnou divočinou?
Porto Cristo
Pieskovce a vápenec na hrane mora majú skvelú vlastnosť. Vytvárajú krasové prostredie. Jaskyne, zálivy, rífové podesty, to beriem. Ale preboha, prečo máme chodiť po skalách ostrých ako žiletka.
Cala Varques
Už keď toho máme plné kecky otáčame. „Ten zošup k moru a následný výšľap nedáme.“ Až doma zisťujeme, že sme sa otočili iba dvesto metrov od najcennejších jaskynných pláží. More tu poddolovalo pieskovec tak, že pláž sa nachádza 30 metrov hlboko v jaskyniach, vzdialených 300 metrov od pobrežia. Plynie z toho ponaučenie. Ak sa pripravuješ, pripravuj sa poriadne. Aby si nedopadol ako pablb, ktorý sa po hodinách chôdze otočí sto metrov pred cieľom.
Cales de Mallorca
Posledný deň trailu sme mali naplánované zdolať v okolí Manacoru tie najkrajšie pobrežné skalné zákutia. Locus map (turistická navigácia) nám ukázala niekoľko prírodných chodníkov, ako sa k nim čo najbližšie autom dostať. Prvá cesta. Mreža. Súkromný pozemok. Druhá cesta. Mreža. Súkromný pozemok, pozor pes. Otáčame do Cales de Mallorca. Odstavujeme po slovensky, bezplatne, vedľa hotelového smetiska. Niekoľko miestnych típkov si nás čudne obzerá. „Chcú nám vybrať auto? Alebo pozvať na panáka?“ Ale nie. Iba sa zašívajú a nevedia, čo si majú o nás myslieť. Vyhodnocujeme ich ako nie nebezpečných.
Prejdeme dvesto metrov a …. Nirvána. Máme také pravidlo, dať do jednej galérie iba 6 fotiek. Najradšej by som ich dnes dal stovky. Nádhera.
Toto je miesto, pre ktoré sme sem prišli. Kilometre pobrežia, kde viac stojíš ako chodíš. Musíš stáť a pozerať sa na to. Odfotiť sa to nedá. Iba zažiť. More je neuveriteľná masa. Perpetuum mobile. Čistá energia. Harmónia. Estetika. Sila. Vlny udierajú v cyklických rázoch. A je to počuť.
Vtáci medzi vtákmi. Spoločnosť nám robia iba vtáky. Čo by tu „allinclusiváci“ robili? Žiaden bufet, žiadni animátori, žiaden servis. Iba čistá príroda. Trojmetrové vlny trieskajúce o pobrežie. Keby ma otrepali o skaly, tak sa už nepreberiem. Objavujeme tie najkrajšie zákutia Mallorky. Exkluzívne finále. Ohromná sila, živel a pritom úplný pokoj v duši. Zmierenie. Nie je dôvod premýšľať nad politikou, daňami, nespravodlivosťou sveta, pozemskými vecami. Toto je to miesto. Ktoré som hľadal.
Chvíľu som si myslel, že budem básnikom. Že splyniem s prírodou, že tu budem, podobne ako more večne. Voľný ako vták, slobodný, ktorému stačí tá ryba z mora. Ako tomu starcovi od Ernesta. Potom sa ozval Ignác: „Nebude to pivo v kufri už teplé?“ Hneď som prišiel na iné myšlienky.
Je podvečer. Ležíme na lehátku na Playa Muro. Slaní od kúpeľa. Opálení od slnka. Bilancujeme uplynulý týždeň:
100km Mallorca trails: záverečná bilancia
- Letenka hore, dole 29,90€
- Namiesto mini ekonomického auta nám dali Nissan Qashquai 4×4. Menšie nemali, každý chce ekonomické. A peniaze chcú. 56,7€ za týždeň, to sa dá.
- AirBnB ubytovanie v rákosí, aké si nevymyslíš.
- Denné čerstvé morské plody za cenu slovenskej lacnej salámy, skvelé víno a tie najchutnejšie hurmikaki priamo zo stromu.
- Za 6 dní 89,5 km v teniskách s prevýšením temer 5000 m.
- Nádherné výhľady, zážitky a úplne nový pohľad na Mallorcu.
- Prežili sme tiež historickú búrku ostrova.
- Aj duša malého Slováka ostala celá (španielske paradajky musia jesť aj oni)
Žite svoj život naplno. Kým sa dá.
